UNESCO - svetové dedičstvo
Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky v jeho blízkosti
Dátum zápisu: 1993
Rozsah územia : 20632 ha
Oblasť: Mesto a okolie Banskej Štiavnice, Okres Banská Bystrica
Zemepisná pozícia: N 48°27'39.996" E 18°53'60"
Popis:
Počas mnohých storočí, bolo mesto Banská Štiavnica navštevované mnohými inžiniermi, ktorí prispeli k jeho terajšej povesti. Stredoveké banské centrum prerástlo do mesta s renesančnými palácmi, kostolmi zo 16. storočia, vkusnými námestiami a zámkami. Mestské centrum sa spája s okolitou krajinou, v ktorej môžme nájsť pozostatky banskej a metalurgickej činnosti v minulosti. Najdôležitejšie stavby potvrdzujúce tento opis, sú sakrálne budovy, meštianske domy, budovy spojené s banskou činnosťou, vzdelávaním a obranou mesta. Starý hrad: Národná kultúrna pamiatka sa nachádza na konci terasovito vystupujúcej západnej časti mesta; Nový hrad: renesančná pevnosť, ktorá sa v minulosti používala v rámci obranného systému proti Turkom; Kostol Sv. Kataríny má jednoloďovú konštrukciu a malými postrannými kaplnkami a sakristiou s neskoro-gotickou sieťovou klenbou.
Jaskyne Krasu Aggtelek a Slovenského Krasu
Dátum zápisu: 1995
Rozšírenie: 2000
Rozsah územia: 56650.57 ha
Oblasť: Okres Rožnava a Spišská Nová Ves, Región Košice (SK)
Zemepisná pozícia: N 48°28'32.628" E 20°29'12.732"
Popis:
Súčasťou zoznamu UNESCO na Slovensku je 5 klasicky sprístupnených jaskýň: Domica, Gombasecká jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Jasovská jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa. Hodnoty a kultúrny odkaz spájame so všetkými jaskyňami, nielen s jaskyňami ležiacimi na území Slovenského a Aggtelekského krasu. Na pomerne malom území sa vyskytuje nebývalý počet jaskýň. Len na slovenskej strane je ich viac ako 1000. Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje nikde na svete. Vedľa seba sa vyskytujú rôzne typy jaskýň. Prevládajú korózne priepasti na planinách a výverové fluviokrasové jaskyne na ich úpátí. Jaskyne vznikli zložitým procesom speleogenézy za obdobie od konca druhohôr. V jaskyniach sa vyskytujú nielen pestré formy sintrovej výzdoby ale aj a rôzne minerály, egutačné útvary a napriek miernej klíme dokonca aj ľad. Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňaje sú fenoménom svetového významu. Tieto jaskyne trvalo alebo dočasne obýva viac ako 500 druhom živočíchov. Nájdeme medzi nimi aj endemické druhy. Vo výplni jaskýň sa uchovala séria nálezov pravekých kultúr za obdobie 35 000 tisíc rokov.
Spišský Hrad a asociované kultúrne pamiatky
Dátum zápisu: 1993
Rozsah územia: 1168 ha
Oblasť: Mesto Spišské Podhradie, Okres Levoča, Prešovský kraj (predtým Spišský región)
Zemepisná pozícia: N 48°59'58" E 20°46'3"
Popis:
Národná kultúrna pamiatka, impozantná silueta hradu postaveného na vrchole strmého kopca patrí k najväčším hradom v strednej Európe. Dominuje Spišskému Podhradiu a okolitej krajine. Hrad spolu s mestami Spišské Podhradie a Spišská Kapitula vytvára historicky dokonalý celok. Obrovská kruhová veža stojaca v strede horného opevnenia, bola v 12. storočí hlavnou časťou rímskeho oblastného hradu. Pôvodná veža bola po zemetrasení začiatkom 13. storočia nahradená novou. Nová hradná veža bola postavená blízko pôvodnej veže a je zachovaná až dodnes. Románsky, trojposchodový palác bol postavený súbežne s vežou na najvzdialenejšom bode prístupovej cesty. Prízemie bolo využívané pre ustajnenie dobytka alebo ako stajne, služobné izby a pod. Horné podlažie bol určené na obranu a prvé poschodie zahrňovalo obytné časti. Boli dostupné z nádvoria a pozostávali len z jednej haly rozdelenej kamenným stĺporadím, ktoré držali drevenú povalu. Hala bola osvetlená prostredníctvom siedmych okien a nachádzali sa v nej kozub a prevet , stredoveký druh toalety. Vrchné podlažie bolo prístupné vonkajším schdišťom. Po invázii Tatárov dal kráľ Béla IV povolenie správcovi Spiša na postavenie paláca a veže pre spišských duchovných vo vnútri hradu. Pre občasný pobyt správcu kraja bol hrad spojený s románskou kaplnkou v hornej veži. V 14. storočí bol na západnej strane hradu pridaný veľký priestor, chránený kamennými hradbami. Hlavný vchod sa nachádzal na južnej strane, kde bola postavená dvojposchodová strážna brána s vežou na obranu. V rovnakom čase bola vybudovaná rovnaká strážnica na západnej strane. Noví majitelia, rodina Zápoľských, sa pokúsili premeniť hornú vežu na aristokratické sídlo. Počas výstavby boli dobudované nové budovy. Počas renesancie patril hrad thurzovej a csákyho rodine, ktorí rozšírili hroný hrad a pridali nové budovy. Hrad vyhorel v r. 1780. Komplexná rekonštrukcia objektu začala v r. 1970 a trvá dodnes.
Vlkolínec
Dátum zápisu: 1993
Rozsah územia: 4.9 ha
Oblasť: Ružomberok District, Žilina Region
Zemepisná pozícia: N 49°1'59.988" E 19°16'59.988"
Popis:
Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorovo.
Bardejov mestská pamiatková rezervácia
Dátum zápisu: 2000
Oblasť: Mesto a okres Bardejov, Prešov Region
Zemepisná pozícia: N 49°17'36" E 21°16'45"
Popis:
Bardejov je príkladom výnimočne uceleného a zachovalého opevneného stredovekého mesta, ktorý je vzorom urbanizácie v tomto regióne. Okrem iných pozoruhodných rysov, sa v meste nachádza malá židovská štvrť v okolí synagógy z 18. storočia. Opevnené mesto Bardejov poskytuje výnimočne zachovalý dôkaz o hospodárskej a sociálnej štruktúre obchodných miest v stredovekej strednej Európe. Projekty, budovy a opevnenie Bardejova zobrazujú mestský komplex, ktorý sa zdokonalil v stredoveku, v strednej Európe , na významných miestach pozdĺž veľkých obchodných ciest tejto doby.
Karpatské bukové pralesy
Dátum zápisu: 2007
Rozsah územia: 29278.9 ha
Zemepisná pozícia: N 49°5'10" E 22°32'10"
Popis:
Karpatské bukové pralesy, výnimočný príklad komplexu neporušených lesov mierneho pásma, ako cezhraničné, bilaterálne svetové dedičstvo, obsahujú hodnoty globálneho významu. Pozostávajú zo série desiatich samostatných komponentov pozdĺž 185 km dlhej osi vedúcej od Rachivského masívu a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom na západ, pozdĺž Poloninského hrebeňa po Bukovské a Vihorlatské lesy na Slovensku. Bukové pralesy Karpát zároveň obsahujú globálne významnú banku buka, ako aj množstva sprievodných druhov závislých na takýchto lesných biotopoch. Sú tiež príkladom rekolonizácie a vývoja suchozemských ekosystémov a spoločenstiev po poslednej dobe ľadovej, ktorých proces stále pokračuje. Desať lokalít, z nich štyri na území Slovenska – Havešová, Rožok, Stužica a Vihorlat, predstavujú ako séria najvýznamnejší príklad nenarušených rovnorodých bukových pralesov temperátnej zóny, obsahuje najkomplexnejšie ukážky ich rozmanitosti v závislosti od podmienok prostredia a ilustruje unikátnu konkurenčnú stratégiu buka, ktorá v optimálnych prírodných podmienkach spočíva vo vytváraní monodominantných porastov počas celého vývojového cyklu pralesa. Práve z dôvodu, že ide o svetové prírodné dedičstvo, smeruje význam bukových pralesov Karpát predovšetkým do budúcnosti, nakoľko každé dedičstvo implikuje budúcu akciu. V prípade karpatských bukových pralesov ako unikátneho prírodného laboratória celosvetového významu s dnes už oficiálne uznaným globálnym statusom ide najmä o výskum a praktické využitie poznatkov a modelov regulácie kolobehu látok, najmä vody a uhlíka. Jeho spomalenie je zbraňou proti nadmernej exploatácii prírodných zdrojov, ktoré so sebou prináša globálne a regionálne zmeny prírodného prostredia v podobe skleníkového efektu, povodní alebo naopak sucha.
Drevené kostolíky slovenskej časti Karpatského pohoria
Dátum zápisu: 2008
Rozsah územia: 2.5644 ha
Oblasť: Prešov, Žilina, Banská Bystrica and Košice Regions
Zemepisná pozícia: N 49°20'10" E 19°33'30"
Popis:
Drevené kostoly slovenskej časti Karpatského pohoria, zapísané v zoznamé Svetového dedičstva pozostávajú z dvoch rímskokatolíckych, troch protestantských a troch gréckokatolíckych kostolov, postavených v 16. a 18. storočí. Tieto predstavujú dobrý príklad bohatých miestnych tradícií v sakrálnej architektúre, poznačenej stretnutím rímskej a byzantskej kultúry. Tieto budovy majú typologické odlišnosti v rozložení jednotlivých častí podlažia, interiéru a zovňajšku vzhľadom na príslušné religiózne zvyklosti. Nesú svedectvo o hlavných architektonických a umeleckých trendoch v čase ich výstavby a prispôsobeniu špecifickému geografickému a kultúrnemu kontextu. Interiéry sú vyzdobené maľovanými stenami a stropmi a ďalšími umeleckými prácami, ktoré obohacujú ich kultúrny význam. Drevené kostoly slovenskej časti Karpatského pohoria, ilustrujú spolunažívanie rozdielnych náboženských vierovyznaní na malom teritóriu strednej Európy. Séria pozostáva z osmych kostolov, rímskokatolíckych, protestantských a gréckokatolíckych, ktore boli postavené medzi 16. a 18. storočím, väčšinou v celkom izolovaných dedinách, používajúc drevo ako hlavný materiál a tradičné stavebné techniky. Napriek spoločným črtom ich koncepcie, kostoly predstavujú určité tvarové odlišnosti, v súlade s príslušnou vierou, vyjadrené v ich plánoch, interiéri a vonkajšom vzhľade. Drevené kostoly ponúkajú výrazné svedectvo o tradičnej sakrálnej architektúre severo- západného karpatského regiónu a multietnický a multikultúrny charakter pomerne malého územia, kde sa stretli a zmiešali latinské a byzantské kultúry. Luteránske kostoly slúžia ako výnimočný príklad náboženskej tolerancie v Uhorsku počas obdobia krvavého anti-Habsburgskému odporu a povstania počas 17. storočia. Typický vzhľad, konštrukcia a niekedy vcelku naivná dekorácia pochádza zo skorších miestnych tradícií, čiastočne ovplyvňovanými profesionálnymi architektonickými konceptmi gotického, renesančného a barokového štýlu. Západný (latinský) a východný (ortodoxný) spôsob budovania stavieb, odzrkadľujú v týchto drevených budovách tvorbu špecifickej sakrálnej architektúry s rôznorodým dizajnom a technickým riešením a osobitým dekoratívnym výrazom. V rámci jednotlivej charakteristiky sú ich konštrukčné materiály dobre uchované, tiež pôvodný dizajn a tvar, materiály a ich funkcia je zachovaná.